Povedz, čo si myslíš! – Medzikultúrna komunikácia od Danae Perezovej
V tomto článku vysvetľujem výzvy komunikácie medzi ľuďmi z rôznych kultúr. Samotný proces je do značnej miery založený na intuícii a vzájomnom rešpekte, no existuje niekoľko vecí, ktoré môžeme mať na pamäti, aby sme uspeli. Sám som týmto procesom prešiel mnohokrát.
Foto: Danae Perez (prvá zľava)
Medzikultúrna komunikácia je o prekonávaní vzdialeností
Interkultúrna komunikácia je stará ako ľudstvo samo. Stáva sa to, keď sa ľudia z rôznych kultúrnych prostredí navzájom ovplyvňujú a môže sa to stať vo všetkých druhoch prostredia, či už ide o obchod a podnikanie, výskum alebo voľný čas. Prečo je však interkultúrna komunikácia špeciálnym typom komunikačných zručností a ako môžeme rozvíjať interkultúrne zručnosti? Aby sme to pochopili, musíme najprv pochopiť, ako sú kultúra a jazyk prepojené.
Kultúry sú o zdieľaných vedomostiach a spoločných hodnotách. Sú založené na spoločnej histórii a spoločných postupoch, ktoré sa vyvinuli do toho, čo je akceptované ako „normálne“ správanie. Jazyk ako náš hlavný nástroj komunikácie je súčasťou tohto „normálneho“ alebo konvenčného správania.
Ako však kultúra ovplyvňuje jazyk?
Kultúra poskytuje kontext, v ktorom sa jazyk používa. Určuje, o čom hovoríme, aké výrazy používame, ako nahlas hovoríme, ako rýchlo reagujeme a čo predpokladáme, že ostatní vedia. Kultúra určuje pravidlá komunikácie a ukazuje deťom už v ranom veku, ako sa od nich očakáva, že budú rozprávať a správať sa.
Kultúrny vplyv na jazyk
Kultúra však neurčuje len vhodné používanie jazyka. Na nevedomej úrovni kultúra ovplyvňuje to, ako popisujeme svet. Vezmite farebné výrazy. Taliančina má tri slová pre rôzne odtiene modrej – „azurro“, „blu“ a „celeste“ – zatiaľ čo mayčina spája všetky odtiene modrej a zelenej do jedného slova – „yax“. To neznamená, že hovoriaci mayčiny nedokážu rozlíšiť medzi rôznymi odtieňmi modrej a zelenej. Znamená to skôr, že v mayskej kultúre nie je potrebné medzi nimi vyslovene rozlišovať.
Farebné výrazy pomáhajú zdôrazniť, ako rôzne jazyky popisujú svet odlišne. Jeden grécky lekár v Aténach mi raz povedal, keď ma pohrýzol pes, že moja noha „sčernie“. Na chvíľu som bol v šoku a myslel som si, že sa mi noha nezahojí, ale potom som pochopil, že čierna je farba, ktorú Gréci priraďujú modrinám. V angličtine a nemčine sú modriny modré, zatiaľ čo v španielčine sú fialové. K takýmto nedorozumeniam dochádza, keď nás zavádza domnienka, že jazykové konvencie sú v rôznych kultúrach rovnaké.
Kultúra však preniká do jazyka aj za slová. Ovplyvňuje aj gramatiku. Existujú jazyky, ktoré označujú, či je vyhlásenie založené na potvrdených alebo počutých poznatkoch. Lingvisti tomu hovoria „dôkaznosť“. Existuje vo väčšine pôvodných jazykov Južnej Ameriky, ako aj v turečtine a iných jazykoch. V týchto kultúrach dôkaznosť vyjadruje dôveryhodnosť a tento princíp je taký rozšírený, že si ho osvojili dokonca aj Španieli a Portugalci. Pre ľudí z týchto kultúr je dôležité pôsobiť ako dôveryhodní. V opačnom prípade je pravdepodobné, že komunikácia zlyhá.
Rovnako ako dôveryhodnosť, aj zdvorilosť sa riadi kultúrnymi hodnotami. V jazyku zdvorilosť určuje, ktoré výrazy sa považujú za vhodné. Zdvorilé formy ako nemecké „Sie“, španielske „usted“, anglické „pane“ alebo portugalské „senhor“ označujú vysoký status človeka a sociálnu vzdialenosť medzi hovoriacimi. V niektorých kultúrach sú tieto vzdialenosti relevantnejšie ako v iných. Neformálne „du“ je oveľa rozšírenejšie vo Švajčiarsku ako v Nemecku a „tú“ je častejšie v Španielsku ako v Kolumbii.
Normálne sa tieto pravidlá o zdvorilosti a vzdialenosti učíme, keď vyrastáme v našej kultúre. Učíme sa ich spolu s naším prvým jazykom. Vzhľadom na to, že tak dobre poznáme našu kultúru a kontext, sotva si uvedomujeme, ako veľmi tieto pravidlá ovplyvňujú naše správanie. V interkultúrnej komunikácii je však kontext menej známy. Chápanie toho, čo je „normálne“, sa líši a musí sa prerokovať nanovo.
Vzdialenosť je kľúčová
Keď prechádzame rôznymi chápaniami „normálnosti“, nič nemožno považovať za samozrejmosť. Takže vytvárame nový kontext a začíname stanovením rozdielov a spoločných čŕt. Tento proces sa riadi tým, čo vieme a čo si myslíme, že ten druhý vie. S neistotami v tomto procese môže byť ťažké sa vysporiadať, ale rozvinúť ich povedomie je prvým a najdôležitejším krokom.
Pri vytváraní nového kontextu definujeme spojenie medzi nami a druhým človekom. Spojenie medzi ľuďmi je vždy o hľadaní správnej vzdialenosti a v interkultúrnej komunikácii hrá úlohu a zväčšuje vzdialenosť medzi ľuďmi viac faktorov. Inými slovami, medzikultúrna komunikácia je v podstate o navigácii v neistote pri hľadaní správnej vzdialenosti.
A ako nájdeme správnu vzdialenosť?
Niekedy môže byť nájdenie správnej vzdialenosti také jednoduché, ako vedieť, ako blízko k osobe by mal niekto stáť. Ale v medzikultúrnej komunikácii je vzdialenosť často o moci. Moc možno merať ako finančnú alebo politickú zdatnosť, alebo ako vyššiu pozíciu v rodine alebo organizácii. A čo je ešte náročnejšie, vzdialenosť je často definovaná podľa etnických a rodových línií.
Vzdialenosť medzi jednotlivcami ovplyvní ich správanie voči sebe navzájom. Je dôležité nájsť najvhodnejšiu rovnováhu medzi dotieravosťou a vyhýbavosťou.
Napríklad vo Švajčiarsku je osobný priestor relatívne veľký a je dôležité neprekračovať žiadne hranice. Návštevníci by nikdy nemali prísť na stretnutie skôr, aby sa zabezpečilo, že druhá osoba bude mať čas sa pripraviť. A najmä v obchodných kontextoch ľudia uprednostňujú udržiavanie si úctivej vzdialenosti bez použitia dotieravých alebo explicitných slov – inak sa spolupráca môže skončiť bez akéhokoľvek vysvetlenia.
V krajinách s koloniálnou minulosťou je naopak bežné spájať sa a spájať na osobnejšej úrovni. Dôvera a blízkosť sú dôležité a ľudia často miešajú podnikanie so súkromným životom. Toto je však bežnejšie medzi ľuďmi z rovnakej sociálnej skupiny, keďže sociálne zaradenie je stále silné v dôsledku zvýšeného medzietnického kontaktu a konfliktov v minulosti. Cudzinci preto môžu mať problém vybudovať si pevné priateľstvo v Latinskej Amerike, ak hovoria so silným cudzím prízvukom.
Zároveň je kultúrna vzdialenosť do značnej miery o spôsobe myslenia a etnické rozdiely možno zmenšiť zapojením sa do rovnakých aktivít. Dvaja bankári z Brazílie a Anglicka si napríklad budú rozumieť ľahšie ako učiteľ a bankár z tej istej krajiny.
Navigácia v jazyku a vzdialenosti
Interkultúrna komunikácia sa teda v podstate redukuje na dva problémy: jazyk a vzdialenosť. Bez ohľadu na to, aké sú rôzne kultúry, je nevyhnutné používať jazyk, ktorému každý rozumie, a vybudovať si vzťah, ktorý vytvorí správnu vzdialenosť pre každého, aby bol v pohode.
Neexistujú žiadne jasné pokyny, ktoré by sa mali dodržiavať; dôležité je byť si vedomý týchto výziev a naučiť sa, ako toto vedomie využiť na navigáciu medzikultúrnymi stretnutiami. Čím viac človek vie o tom, ako kultúra ovplyvňuje jazyk a ako nájsť správnu vzdialenosť, tým úspešnejšia bude jeho interkultúrna komunikácia.
O autorovi
Danae Perez je všestranná lingvistka a antropologička s rozsiahlym záberom z jazyka. Má doktorát z lingvistiky a sociálnej antropológie a poskytuje jazykové poradenstvo pre súkromných a firemných klientov svojej spoločnosti Anaphora. Danae je tiež prednášajúcou viacjazyčnú komunikáciu na Zürišskej univerzite aplikovaných vied. Jej výskum sa zameriava na vývoj svetových jazykov a bol publikovaný renomovanými medzinárodnými vydavateľstvami.
